Obrazy brazílskeho maliara Adalio Sarro poskytujú príležitosť na stretnutie s ďalekou Brazíliou, umožňujú vnímať jej silu, jej čaro a účinok jej žiarivých a magických farieb prostredníctvom pôsobivých, hlboko emotívnych obrazov tohto maliara. Univerzum Adelia Sarro tvoria postavy vidieckych robotníkov, indiánskych žien, mulatov, matiek s deťmi, pouličných predavačiek – jednoduchí, ťažko pracujúci ľudia z jeho vlasti. Ťažkú fyzickú prácu, ktorú dobre pozná zo svojej mladosti, lebo vyrastal v chudobných pomeroch, charakterizujú ramená a ruky, nohy a chodidlá nezvyčajných rozmerov a pôsobivé, vážne, často melancholické tváre jednotlivcov, dvojíc a väčších alebo menších skupín ľudí. Jemné a harmonickým dojmom pôsobiace scény s atmosférou silných emócií dotvárajú aj zvieratá, kvetinky alebo hudobné nástroje.
Empatický Sarro v rokoch 2008 a 2009 pracoval na rozličných projektoch a namaľoval novú kolekciu malieb s podstatne silnejšie štruktúrovaným povrchom a so zapracovanými odkazmi v Braillovom písme, aby hmatom mohli výstavené obrazy vnímať aj nevidiace osoby. Na pravej strane každého takéhoto obrazu je „legenda“, ktorá obsahuje vzorku štruktúry a slovo napísané Braillovým písmom, označujúce to, čo na obraze vytvára. Obrazy sprevádza aj zmenšená verzia obrazu a text charakterizujúci obraz, čitateľný pre vidiacich a v Braillovom písme aj pre nevidiacich. Táto kolekcia bola vystavená prvýkrát v novembri 2009 v múzeu Alfredo Andersen v Curitibe v Brazílii a neskôr ju mali možnosť obdivovať aj návštevníci viacerých galérií v Brazílii. Medzičasom sa zrodilo niekoľko takýchto obrazov, ktoré boli prijaté s uznaním a potešili mnohých vidiacich i nevidiacich v Brazílii a na našom kontinente zatiaľ v Nemecku a na Slovensku. Otvárajú možnosť poriadať výstavy obrazov pre tradičných návštevníkov galérií, teda pre vidiacich, ale aj ich rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí majú problémy so zrakom.
Globálny Brazílčan - alebo čoraz častejšie označovaný ako - Picasso Brazílie
Maliar a sochár Adelio Sarro, syn portugalskej matky a talianskeho otca, sa narodil v roku 1950 v meste Andradina v štáte Sao Paolo v Brazílii. Od roku 1972 vystavuje svoje diela na výstavách známych galérií a kultúrnych centier a zúčastnil sa na mnohých kultúrnych podujatiach v Brazílii a v iných štátoch sveta. Špeciálne zbierky jeho diel sú súčasťou muzeálnych expozícií.
André Parinaud, francúzsky kritik, novinár a spisovateľ, ktorý ho nazval globálnym Brazílčanom, o ňom v apríli 2001 o. i. napísal: Adelio Sarro už ako mladík vedel veľmi citlivo narábať s materiálmi. Pracoval ako tesár, neskôr opracovával mramor v kameňolome a popri tom maľoval plagáty. Stretnutie s miestnym portrétistom v ňom prebudilo talent, začal maľovať a venovať sa umeleckým technikám. Návšteva múzea v obci Brodowski bola preňho silným emocionálnym zážitkom a keď objavil diela Portinariho, prežíval radikálny prelom a rozhodol sa stráviť život v službách inšpirácie a predstáv, zrodených z jeho videnia okolitého sveta. Jeho prvé diela pochádzajúce z roku 1969 charakterizuje realizmus, ktorý ho obklopuje a inšpiruje, vyjadrený v modrej a ružovej farbe rýb a v palete monotónnych zemitých farieb. O štyri roky neskôr maľuje hudobníka odetého do čistej modrej s červeno-fialovým violončelom a neskôr dievčatko s bábikou v geometricky ohraničenej miestnosti s perspektívou premenenou do okrovo-sivej šachovnice, ktorá predstavuje jeden z prvých prvkov jeho premeny vedúcej k autonómii plastickej vízie. Postupne, ale radikálne, mení znázorňované osoby a čoskoro ohromuje objemnosťou ich tiel, tvárí a samotného prostredia, ktoré každému obrazu dodávajú vlastnú identitu. Stávajú sa základom odkazu jeho umenia a filozofie. Maľuje roľníkov, situovaných mimo svojej obvyklej reality, s končatinami, ktoré sú akoby skutočným kapitálom ich existencie. Ruky a nohy naberajú enormné rozmery vymykajúce sa z obvyklej perspektívy. Každá maľba nachádza nové rytmy predstavujúce originálnu plastickú harmóniu. Výrazné ruky, obrovské chodidlá a melancholický výraz tváre vnímame ako emocionálny šok, ktorý nás vťahuje do strhujúcej prítomnosti týchto modelov. Roľníkom, robotníkom, matkám a deťom Sarro vdychuje hereckú atraktivitu v ich každodennom boji o úbohé prežitie. Kobaltová modrá mora a oblohy jeho obrazov sú tonalitou jeho hudby. Celá paleta modrej vo všetkých odtieňoch skicuje siluety jeho osôb a charakterových čŕt postáv a zvýrazňuje nekonečnú hĺbku inšpirácie, ktorá vedie každý jeho ťah štetcom. Kontrastujúca ružová a červená, tyrkysová zelená a jemná fialkastá farba slezu vyvolávajú konflikty s pestrým priestorom a korešpondujú s namaľovanými scénami. Farba podčiarkuje hlboké emócie Adelia Sarro, vášnivú ľudskú silu, ktorá sa snaží mobilizovať pohľad a prenášať pocit.
Prvé výstavy umelca sa uskutočnili v roku 1981 v Brazílii, ale jeho diela boli súčasťou kolektívnych výstav aj v Japonsku. V ďalších rokoch sa meno umelca skloňovalo v Miláne, Bologni, Ríme, Paríži, Buenos Aires, Miami, Daltone, Lissabone. V roku 1983 sa pridal k ďalším umelcom s odlišnými umeleckými štýlmi a zrodila sa skupina „11 rozdielnych ciest“. Od začiatku sedemdesiatych rokov do roku 1992 vystavoval Sarro svoje diela okrem toho v 17 brazílskych mestách, väčšinou v popredných výstavných priestoroch ako Museu de Arte de São Paulo" (MASP), Galeria de Arte do Sesi v São Paulo alebo Museu de Arte vo Florianópolise. Nadácia Fundación Rali – Museo Latino Americano v Punta del Este v Uruguaji kúpila 14 jeho diel.
V roku 1993 sa v Zürichu uskutočnila prvá výstava umelca v Európe. V ďalšom roku sa Sarro zúčastnil na medzinárodnom umeleckom veľtrhu Europ'Art v Ženeve, potom nasledovali ďalšie výstavy v rozličných krajinách Európy, v Austrálii a v Singapúre. V roku 1995 sa umelcove diela úspešne vystavovali aj na Art Expo v New Yorku a v Las Vegas. Publikum, ktoré sa zaujíma o diela Adelia Sarro je čoraz väčšie. Banka „Bank im Bistum Essen“ na počesť umelca kúpila do svojej vstupnej haly veľký nádherný triptich Liberdades da Vida.
V roku 1999 vystavoval pri príležitosti zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose 12 veľkých malieb s tematikou života detí v rozvojových krajinách. Múzeum umenia v Singapure pozvalo Adelia Sarro, aby prednášal o latinsko-americkom umení a na spiatočnej ceste z výstav v Sydney, Melbourn a Perth bolo publikum odmenené zaujímavou prednáškou. Starosta mesta Evian-les-Bains poskytol v roku 2001 mestské kongresové centrum na usporiadanie jeho veľkej výstavy.
Po dohode so Svetovým ekonomickým fórom Sarro namaľoval 8 metrov široký obraz s tematikou globalizácie, ktorý v roku 2003 prezentoval v Davose. Vzhľadom na rozmery obrazu Svetové ekonomické fórum kúpilo menší obraz Adelia Sarro s touto tematikou do svojej vstupnej haly v Ženeve.
Vďaka umeleckému uznaniu svetovej politickej scény dostal Adelio Sarro pozvánku na výstavu poriadanú Organizáciou spojených národov v budove Palais des Nations v Ženeve. Otvárací ceremoniál sa v OSN uskutočnil v roku 2004. Sarro vystavoval známy obraz o globalizácii, obraz o imigrácii v Brazílii, ktorý namaľoval pri príležitosti 500. výročia vzniku Brazílie a ktorý neskôr kúpilo múzeum Rali v Montevideu, ako aj obraz, ktorý namaľoval pre túto príležitosť a výber zo svojej tvorby. V lete v roku 2007 Sarro v Múzeu moderného umenia v Moskve prvýkrát predstavil novú muzeálnu kolekciu pod názvom „Sila, čaro a farby Brazílie“ pozostávajúcu z 34 obrazov a z veľkého triptichu s tematikou vývoja Brazílie. Táto kolekcia bola ešte raz vystavená na jeden mesiac v múzeu Ruskej akadémie umenia v Petrohrade.
V rokoch 2008 a 2009 Sarro pracoval na rozličných monumentálnych projektoch a namaľoval novú kolekciu pod názvom Artaccess – Prístup k umeniu s maľbami s podstatne silnejšie štruktúrovaným povrchom, aby obrazy mohli vnímať aj nevidiace osoby. Obrazy sú okrem toho označené štítkami s textom napísaným Braillovým slepeckým písmom. Táto kolekcia bola vystavená prvýkrát v novembri 2009 v múzeu Alfredo Andersen v Curitibe v Brazílii.
Socha má pre Adelia Sarro inú dimenziu, ako farby. Je to určitý druh výzvy pre jeho inšpiráciu vo svete plastiky. Pozoruhodná ľahkosť všetkých jeho sôch, ich pohyb, šarm jeho ženských postáv a čaro jeho reliéfu svedčia o pestrosti inšpirácie pri hľadaní novej fascinujúcej formy – hovorí André Parinaud.
Sarro vyvinul vlastnú techniku zhotovovania veľkorozmerných sôch, monumentov v modernom štýle ako aj fontán z betónu, ktoré sú umiestnené na verejných priestranstvách. Vďaka farebným prímesiam vyzerajú ako by boli zhotovené z bronzu, mramoru alebo granitu. V Brazílii existuje viac než sto monumentov Adelia Sarro s rozličnou tematikou, pričom námestie súsoší – pamätník Adelia Sarro – stojí v jeho rodnom meste Andradina.
Aparecida je najväčším a najdôležitejším katolíckym pútnickým miestom v Brazílii. Výsledkom dlhoročnej práce Adelia Sarro sú nádherné monumentálne reliéfy a krížová cesta s moderným portálom ozdobeným nadrozmernými zloženými rukami, ktoré zhotovil práve pre túto baziliku. Za prítomnosti pol milióna pútnikov boli vysvätené v roku 2000. Umelec vytvoril aj bronzovú bustu pápeža Benedikta XVI., ktorú posvätil sám pápež v roku 2007 pri príležitosti svojej návštevy v Aparecide. Sakrálne umenie Adelia Sarro možno vidieť v nemeckom meste Kevelaer, kde pred nemocnicou stojí jeho socha venovaná tematike životného cyklu. V nemeckom Klingenmünsteri umelec vytvoril aj farebné okno pre kláštorný kostol pochádzajúci z 11. storočia.
Niektoré z jeho prác:
-
Maľba s rozmermi 14 m x 2 m s tematikou rozvoja brazílskeho mesta Sao Bernardo do Campo, zhotovená pre Banko do Estado de São Paulo.
-
Vitrážové okno kostola pochádzajúceho z 11 storočia, Klingenmünster v Nemecku.
-
Socha znázorňujúca cyklus života umiestnená na voľnom priestranstve pred nemocnicou Marienhospital v Kevelaer v Nemecku.
-
Trojrozmerný reliéf vysoký 20 m a súsošia v areáli univerzity Marilia.
-
Monument so slobodomurárskou tematikou vysoký 10 metrov v Santo Andre, štát Sao Paulo.
-
Krížová cesta so 14 monumentálnymi reliéfmi a 4 reliéfy vysoké 7 metrov v chráme v Aparecida v Brazílii.
-
Monumentálne fontány a sochy v Santa Fe do Sul asi 600 km od mesta Sao Paulo.
-
Maľba s rozmermi 2,5 x 8 metrov na motívy globalizácie zhotovená pri príležitosti konania Svetového ekonomického fóra v Davose v roku 2003.
